Recenzie

DOBRODRUŽSTVÍ POD ELEKTROAKUSTICKÝMI KLENBAMI

Jan Hocek, jazzport.cz, 21.12.2016

 

Dvě nejvýraznější postavy slovenské alternativní scény, JÁN BOLESLAV KLADIVO a TJ VJUGA (což je literárně-zvukový pseudonym Jula Fujaka, o kterém jsme již několikrát psali – naposledy zde), se sešli na novém počinu vydavatelství Hevhetia. Na jeho sublabelu Hev-Het Tune, zaměřeném na písňovou tvorbu, world-music a alternativu, vyšlo jejich společné album „Klesajúce klenby“.

Na tomto elektroakustickém albu, rozkročeném mezi sound-artem, volnou improvizací a experimentální elektronickou hudbou, se prolínají ve funkčně vystavěných útvarech digitálně elektronické a akusticky nástrojové plástve, a vytvářejí tak působivě ambientní zvukové plochy, do nichž se v různé intenzitě zařezávají nehudební zvuky naturálního a industriálního původu, včetně netradičně uchopených nástrojů. Oba muzikanti ovládají kromě elektroniky také kytary, klavír, baskytaru; Kladivo navíc použije svůj hlas, hraje na syntezátor a bicí, TJ Vjuga alias Fujak ovládá zvukové objekty a procesor.

Album otevírá kompozice „Klenby“, která se poněkud vymyká z celkového rázu. Cosi jako quasi-středověký popěvek, zahlcený dynamicky proměnlivými ambientními vlnami, se střídá s hlukem, varhanním spodním proudem, hlasy, děsivými zvuky; to vše je zabarveno až psychedelicky. V následujících dvou skladbách je využit výrazně klavír – „Edinburg“ je fúzí elektroakustického magmatu se zvukem akustického piana, ústící do do závěrečného ambientního dronu, zatímco „Elektráreň“ je sycena zvuky preparovaného klavíru, včetně jeho samotných strun, které jsou špiněny elektronickými ruchy. Akustické piano zjemňuje také industriální a elektronickou změť v tracku „Parrhésia“, preparované pak přijde ke slovu v následujícím, aleatorně rozvolněném kusu „Pištoľník“. Též kytary zaujímají významné zvukotvorné místo – „Strom“ využívá elektrické i akustické, přidá se i baskytara a bicí, „Oblaky“ jsou plné zvuků preparované kytary a „Brod“ je změtí škrkání, drnkání, brblání, křesání, škrábání a dalších roztodivností, docílených netradičními způsoby hry na strunný nástroj; celé to kypí, zurčí, občas se vyloupne čistý tón či celá drúza tónů, dokonce torzo motivu. Další polohou na tomto neobyčejně dobrodružném albu jsou dvě „Episteme“; zatímco první je celá průzračně elektroakustická, navíc s vlivy musique concréte, druhá (jako poslední track na albu) je jakýmsi hustým elektroakustickým bahnem, z něhož se nakonec zrodí lidský hlas…

 

Zdroj:

Dobrodružství pod elektroakustickými klenbami

MATTEHORN OD JÁNA BOLESLAVA KLADIVA OČAMI RICHARDA KOLLÁRA

Richard Kollár, New Model Radio, 4.6.2017

 

Podľa nedávnej vedeckej štúdie sa filmoví kritici snažia čitateľov v recenziách filmov najmä vzdelávať, avšak čitatelia od nich očakávajú najmä odporúčania. Ich cieľom pri čítaní recenzie je dozvedieť sa, či sa im film bude páčiť a či sa im teda oplatí do neho investovať svoj čas a peniaze. S veľkou pravdepodobnosťou sa možno domnievať, že podobne to je aj s recenziami nových albumov. Oplatí sa teda kúpiť, streamovať, či stiahnuť nový album Jána Boleslava Kladiva Matterhorn, alebo si stačí pustiť 30 sekundové ukážky na autorovej webstránke?

 

Ján Boleslav Kladivo má množstvo fanúšikov, avšak jeho hudba nie je pre bežného poslucháča Rádia Expres. Aké sú teda podmienky, aby sa niekomu jeho nový album páčil? Stačí si spraviť nasledujúci test.

 

  • Páčia sa vám pesničky skupiny Midi Lidi, máte radi hravú a živú hudbu Ariela Pinka, poetiku skupiny The Bird and the Bee, alebo organovú tvorbu J. S. Bacha?
  • Nevadí vám slovo stroj v texte troch po sebe idúcich skladieb?
  • Chcete spoznať najostrejší zvuk v histórii slovenskej popmusic?
  • Máte radi prekvapenia, najmä nečakané konce skladieb?
  • Chcete si vychutnať minimalistické, ale zároveň skvelé ženské vokály? (Mimochodom, JBK by mal popremýšlať nad duetom s Monikou Mindriakovou.)
  • Čakáte na skvelý nemecký text slovenského interpréta už od čias albumu skupiny Hogo Pogo?
  • Chýba vám v nových pokračovaniach seriálu Twin Peaks úžasná inštrumentálna hudba od Angela Badalamentiho?
  • Radi by ste vedeli, ako to vyzerá, vonia, či znie na Hörnlihütte pod Matterhornom, či aké je tam magnetické pole, ale nedá sa to zistiť, lebo chata je momentálne v rekonštrukcii?
  • Radi brázdite autom rakúske cesty mierne nad limit a hľadáte hudbu, ktorá sa k tomu hodí a FM4 práve vtedy vysiela len rakúsky rap?
  • Radi si čudne pískate do pesničiek?

Ak ste aspoň na jednu z týchto otázok odpovedali áno, tak vás album Matterhorn určite poteší. JBK dáva (tak ako David Bowie) školenie, ako robiť súčasnú inteligentnú elektronickú hudbu. Prichádza s hudbou, k počúvaniu ktorej sa môžete bez problémov priznať kamarátom v škole, svojej starej mame, susedovmu psovi, hipsterskej kaviarni, či deťom – teenagerom, a stále ste “in”. Tentokrát mi na pesničkovom albume JBK trochu chýbajú pauzy, v ktorých ticho tvorí hudbu, a tak rytmus tlačí poslucháča nezastaviteľne až na vrchol hory. Nie je to však Katarína Máliková, ktorá vás opantá tak, že nemôžete najbližšie mesiace počúvať nič iné, Kladivo je oveľa rafinovanejší. Jeho hudba sa pomaly ale isto zakráda pod vašu kožu a už vás nepustí. Je ako discgolf – nik takmer nevie, o čo ide, ale keď ho skúsi, už nedokáže prestať.

 

Zdroj:

MATTEHORN OD JÁNA BOLESLAVA KLADIVA OČAMI RICHARDA KOLLÁRA

JÁN BOLESLAV KLADIVO: ROZHĽADŇA

Milan Tesař, Radio Proglas, 2.1. 2009

 

Slovenský hudebník Ján Boleslav Kladivo, známý svým experimentováním s elektronickými zvuky, vydal komorní album, na kterém se doprovází pouze na piano, violoncello a kytaru. Album plné tichých vyznání, poetických textů a naléhavých sdělení. Přečtěte si naši recenzi a pokud Kladivovy písně znáte (například z vysílání Proglasu), neváhejte reagovat v diskusi.

V roce 2002 slovenský skladatel a písničkář Ján Boleslav Kladivo jezdil na tygrovi za doprovodu jakéhosi pra-elektro-folku. Pět let před trabandím Přítelem člověka a před Linhartovou Sudétou, čtyři roky před klíčovým albem Výprava dua Longital, na jehož značce Slnko Records svá alba vydává, pět let před Nikolou Braskem, který si říká elektrofolkový písničkář, načrtl Kladivo kontury originálního stylu, který krátce poté opustil. Věnoval se experimentování s elektronickými zvuky, nepísňové tvorbě… až se nyní vrátil na scénu s albem tichým, komorním, čistě akustickým.

Na své Rozhľadně se Ján Boleslav doprovází především na klavír, v menší míře na violoncello a v míře ještě menší také na kytaru. Z alternativního nadžánrového tvůrce nezůstalo téměř nic. Na piano Kladivo hraje naprosto konvenčně, tóny kláves baladicky podkreslují poetické obrazy jeho písní. Že jde o poezii v první řadě, dosvědčují i názvy písní: Farby jesene, Motýľ, Ticho. Na elektronické experimentování pomyslíme snad při názvu skladby Na obrazovke radara, avšak i ona je tichá a akustická. Náladou mají Kladivovy písně blízko k šansonům, které v Brně kdysi psal a u klavíru interpretoval Jiří Bulis. Písničkářův hlas je introvertní, neprůrazný, ale právě v tom je jeho síla. Je tak nesmělý, že klapky klavíru proti němu buší jako obrovská kladiva. A právě klid Kladivova hlasu nutí posluchače ponořit se do textu písně a poodhalovat třeba drobné nepravidelnosti verše.

Témata písní nejsou nijak zvlášť originální: několik vyznání ženám či ženě (Vlakmi, Bára, Roadmovie), poetické pozorování přírody (Motýľ), pohádkové motivy (Bára) nebo tichá válka se smrtí v srdcích (Na obrazovke radara). Vše je nenápadné, místy zní autorův hlas až unaveně (Cesta do stredu Slnka), avšak výsledek je překvapivě svěží a silný.

Tak jako byl pro mne v roce 2002 Ján Boleslav Kladivo obrovským objevem na poli futuristického „folku pro třetí tisíciletí“, stal se pro mne o šest let později velmi příjemným překvapením na poli komorní akustické hudby. Sám, bez kapely a bez hostů, dokázal natočit album velmi tiché a přitom tak naléhavé, že každé tažení smyčce po těle violoncella by přehlušilo tepot obrovských bucharů.

Vedle Glorie od Longitalu a Trochu korenia od Sanylandu je to pro mne slovenská deska roku. Všechny tři mimochodem vyšly u téhož vydavatelství. To o něčem svědčí.

 

Zdroj:

https://hudba.proglas.cz/noklasik/recenze/jan-boleslav-kladivo-rozh-adna-recenze-cd/

JÁN BOLESLAV KLADIVO - MATTERHORN

Tomáš Garai, Hudba.sk,  20.10.2017

 

Na hudobnej scéne pôsobí už vyše 25 rokov, napriek tomu si zachováva auru istej tajomnosti. Už samotné meno tohto pána naznačuje nevšednosť umeleckej tvorby, ktorá ho charakterizuje. Tento rok tradične bez veľkého haló vydal nový album Matterhorn. Pôsobivá nahrávka so zlovestnou atmosférou, korunovanou ikonickým alpským štítom na obale, patrí medzi najzaujímavejšie diela v jeho kariére.

 

Začiatky jeho pôsobenia v slovenskom undergrounde siahajú do prvej polovice deväťdesiatych rokov. Jeho skladby sa vtedy objavovali v nezávislom rádiu Ragtime a neskôr aj na "samizdatovo" šírenej kazete. V roku 1995 sa dočkal aj prvého oficiálneho vydania svojej hudby vo forme CD s názvom Nahá, na ktorom svoju hudobnú stopu nechal aj avantgardný hudobník Martin Burlas. Odvtedy Ján Boleslav Kladivo vydal vyše dvadsať hudobných nosičov, či už vo vlastnej hudobnej réžii alebo v spolupráci s inými umelcami. 

Tým najnovším je album s názvom Matterhorn, ktorý vyšiel na jar tohto roka pod značkou Vlna Records. Pre geograficky menej rozhľadených - Matterhorn je hora v Alpách na hranici Švajčiarska a Talianska, vzhľadom trochu pripomínajúca náš Kriváň, ktorá má na svedomí mnoho smrteľných obetí, ale i napriek tomu na jej úpätí čakajú každoročne zástupy záujemcov, ktorí by toto topografické sústo radi rozlúskli.

Kladivo nám k tomuto názvu v rozhovore povedal, že Matterhorn je metafora o tom, ako sa chcú všetci dostať na miesta alebo dosiahnuť veci, ktoré v skutočnosti nemajú až taký zmysel. "Túto sezónu čakalo napríklad pod Everestom okolo tritisíc ľudí, aby sa tam vyštverali. To je trochu už šialené, ako sa všetci chcú dostať na nejaký vrchol, ale málokto si položí otázku, že čo ďalej. Má to nejaké pokračovanie, okrem toho, že zleziem?"

Coververzie pesničiek, ktoré neexistujú

Kladivo za roky svojho hudobného pôsobenia ukázal, že vo svojej tvorbe je dosť mnohotvárny a ťažko zaraditeľný. Napríklad album Rozhľadňa, za ktorý v roku 2008 dostal Cenu kritikov na Radio_Head Awards, zložil a nahral čisto na klavíri. Už skladby na jeho spomínanom debute Nahá sa výrazne líšia nielen od jeho dnešnej tvorby, ale aj od seba navzájom. Ako vzniká skladba Jána Boleslava kladiva mi pri rozhovore podrobne vysvetlil samotný majster.  

"Je to trošku taký postmoderný prístup. Nie som usadený v nejakom žánri. Žánre beriem, nechcem povedať, že ako doplnenie poézie, ale ako komunikáciu s ňou. Mne sa páčil folk osemdesiatych rokov. Táto muzika bola v rámci socializmu zaujímavá tým, že bola taká neverejná. Oldřich Janota alebo Vladimír Merta boli veľmi dobrí textári, takže som si vytýčil, aby aj moje texty boli dobré. No a nechcel som k nim jeden štýl, lebo sa mi zdalo, že tie texty oživí, keď budem robiť v rôznych štýloch. Niekedy napríklad pracujem len s rytmom, ktorý je uložený v syntetizátore napríklad pod názvom rock. Vôbec ho neupravím, lebo je to ako signum, pracujem s tým ako so znakom doby. Vlastne tí výrobcovia dajú do nástrojov nejaký preset: rock, rock'n'roll, rock 4/8 a ja nad tým vybudujem niečo zaujímavé. Je to taký môj autorský rukopis."

"Pracujem s tým ako napríklad Tarantino vo svojich filmoch, v ktorých vidíte, že tam nikdy nejde o príbeh. Neviete, čo je myslené vážne a čo je citáciou z iného filmu. Zároveň to však má hlavu a pätu. Ja síce citácie nepoužívam, ale snažím sa vytvoriť také skladby, aby zneli akoby citáciou boli. Napadlo mi, že sa môže ísť aj ďalej, než citovať - môžete akosi simulovať hity, ktoré neexistujú. Spravíte coververziu pesničky, ktorá neexistuje. Pôsobí tak, má to chytľavú melódiu, ale je to pôvodná skladba. Mňa zaujímajú rôzne pohľady na populárnu hudbu, baví ma, keď sa veci menia. Poznáte to - keď sa niečo opakuje, začína vás to nudiť. Ja sa vlastne snažím, aby som sa nenudil, keď niečo vytváram. Chcem, aby sa to páčilo aj mne, nielen ostatným.

V myšlienkach sa prejdeme...



Čím ale môže zaujať najnovší nosič Matterhorn? Kladivo si tu zjavne vybral inú, menej vyšľapanú cestu. Hudba, aj texty sú na celom album až netypicky konzistentné a viažu sa k téme, ktorá v súčasnosti trápi nejedného umelca. Nerád robím "spoilery" alebo subjektívne výklady textov, ale je na nich vidieť, že obsahová stránka nebude o tom, ako dobré je dať si zmrzlinu na Gotku alebo sa vyšantiť v nejakom nočnom podniku. Texty sú tu dosť ťažké, čo v mojom prípade celkovo ovplyvnilo počúvateľnosť Matterhornu. Vyzdvihol by som azda len strofu mojej obľúbenej skladby Hörnlihütte.

Zo stratosféry vedú rúryPrázdno na zem dopadá Čas otáča sa, duše súri  Tancuje zima zubatá Oči už máš mrazom zbité  Vnútro slnkom spálené Pamäť hľadá znova nite V myšlienkach sa prejdeme 

Kladivo tu, ako aj v iných skladbách využíva výrazné a veľmi vizuálne kontrasty a čas, ktorý je stálou premennou aj v jeho textoch. Ako teda môžeme vidieť, ide o myšlienky, ktoré opisujú nejaké negatívne spoločenské javy a ich obsah vyznie miestami dosť zlovestne. Podľa umelca obsahujú istú melanchóliu, ktorá však nie je taká dekadentná, ako v niektorých jeho piesňach z minulosti. "Veľmi sa asi nedá smiať, keď sa pozeráme na to, čo sa deje," podotkol.

V pesničkách sa často v temných kontextoch objavujú rôzne výdobytky civilizácie ako stroje, rúry či mrakodrapy v protiklade s obrazmi prírody. Tento sentiment je ale dosť triezvy a odhaľuje v umelcovi introvertného pozorovateľa, ktorý vie svet okolo seba a nuansy v prežívaní konkrétnych situácií pretaviť do výborných metafor. Tie na albume utvárajú akýsi celok, aj z toho vyplýva jeho spomínaná konzistentnosť.

"Od detstva som mal takú fantáziu, že mi nikto nechce nič veriť. Keď som bol malý, tak som si vymýšľal. Ostalo mi to ako taký vnútorný zdroj nejakých obrazov. S metaforikou sa podľa mňa človek rodí a potom ide aj o percepciu reality, kde sa mnohé veci dejú, nejako interpretujú, ale človek vidí, že to nie je pravda. Samozrejme, ja nie som politik, ja to môžem povedať len ako básnik. Môžem na to zareagovať len tou poéziou, ktorá to ale rieši z troška iného uhla pohľadu než z toho mediálneho. Je to v obrazoch, v určitých kódoch. Keď sa takto predávajú obrazy, sú chápané inak, na iných úrovniach. Poézia, dobrý román alebo dobrý film vám to nikdy nepovie priamo, musíte si to sám poskladať.

Ján Boleslav Kladivo vystupuje s Kamilom Grebeňom

Okrem slovenčiny tvoria časť albumu aj texty v nemeckom jazyku. Umelca totiž pri tvorbe Matterhornu do značnej miery ovplyvnila práve nemecká hudba, konkrétne hudobný žáner-nežáner nazývaný krautrock, ktorý bol v kurze počas jeho mládežníckych rokov. Charakterizujú ho monotónne lineárne pasáže a opakujúce sa nezložité rytmické prvky, pre ktoré boli nemecké kapely z prelomu 60. a 70. rokov najskôr zdrojom posmechu zo strany britských hudobných publicistov, no neskôr významne ovplyvnili žánre ako new wave, post-punk či elektronickú tanečnú hudbu.

"V skutočnosti to ako štýl alebo smer neexistovalo. Je to taký posmešný názov pre nemecký rock, ktorý bol pred-kraftwerkovský a hral sa tak lineárne. Oni nerytmizovali americko-africky, ale hrali všetko rovnejšie. Z tejto muziky vyrástla potom Björk a ďalší umelci, ktorí išli inou líniou než rock. Tam bol Kraftwerk, Tangerine Dream, Kraus Schulze... Bolo asi sto kapiel, ktoré takúto hudbu hrali a tridsať z nich boli vo svojich dobách v západnom Nemecku hviezdami. Lenže my tu takúto hudbu príliš nepoznáme, lebo sme mohli počúvať len hudbu z NDR.

Absurdná melanchólia

Osobne mám plné zuby pseudointelektuálnej alternatívnej hudby, ktorá si dnes čoraz intenzívnejšie prebíja cestu k poslucháčom a "hipsterská kultúra" jej dáva skvelú živnú pôdu. Preto som celkovo nedôverčivý k hudbe, ktorá sa snaží tváriť umelecky, ale neprejavuje zvýšenú mieru muzikality. V prípade Kladiva som mal najmä problém s tenkou hranicou vkusu a nevkusu, na ktorej neustále lavíruje. Napríklad už spomínané používanie rytmických presetov na syntetizátore by mohlo byť u iného umelca deštruktívne. Jemu sa ale takéto počínanie hodí.  

A po osobnom stretnutí s ním musím uznať, že hudba a texty, či už z Matterhornu alebo iných nosičov, úplne korešpondujú s jeho osobnosťou. Jeho umenie mi trochu pripomína anglický absurdný humor, len v takej negovanej podobe, nazval by som to absurdnou melanchóliou. V tomto surreálnom svete je mnoho hodnotných myšlienok a skladačiek, ku ktorým sa oplatí sadnúť si a stráviť v ich spoločnosti nejaký čas, pretože sú jednoducho umelecky hodnotné. Kto si teda myslí, že naozaj originálne pesničkárstvo na Slovensku už neexistuje, pre toho môže byť Ján Boleslav Kladivo nielen vyvrátením tejto fámy, ale aj sviežou a originálnou alternatívou do budúcnosti.

Hudobník album, ktorý vyšiel na CD aj na vinylovej platni, prvýkrát predstavil naživo v júni tohto roka v Nu Spirit Clube a odvtedy v tandeme s basgitaristom Kamilom Grebeňom (ex-Vidiek) absolvovali ešte niekoľko ďalších spoločných vystúpení. Nahrávku však pokrstia až na budúci týždeň v rámci multižánrového festivalu Vlna naživo 2017 (25.-27.10.) organizovaného časopisom Vlna, pod hlavičkou ktorého album vyšiel.

Zdroj:

https://hudba.zoznam.sk/recenzie/20-10-2017-jan-boleslav-kladivo-nenapadny-skvost-slovenskej-nezavislej-sceny/